Poznáte to. Plán existuje, no realita ho každý týždeň prepisuje. Tím rieši operatívu, termíny sa posúvajú, kvalita kolíše a vy máte pocit, že namiesto riadenia projektu len hasíte požiare.

Tradičné metódy narážajú na ľudské limity a nedostupnosť zdrojov. Skutočným rizikom však nie je len aktuálny sklz, ale strata konkurencieschopnosti, pretože vaša konkurencia začína využívať umelú inteligenciu - boty, roboty, drony a čoskoro aj humanoidy.

Robotika je už v súčasnosti široko využívaná, avšak umelá inteligencia ju transformuje z mechanického pomocníka na autonómneho partnera schopného samostatne vnímať, rozhodovať sa a neustále sa učiť z nových situácií. Na uskutočňovanie projektových prác môžu byť v súčasnosti využité rôzne kategórie robotov, medzi ktoré patria:

Umelá inteligencia je chápaná najmä ako softvérová – virtuálna. Pri spojení softvérovej AI s robotom však vzniká „inteligentný pohyb“. Tento pohyb prekračuje rámec automatizácie. Spojenie softvérovej AI s robotickým hardvérom transformuje sekvenčné, predprogramované akcie na adaptívne, kontextuálne rozhodovanie v reálnom čase typické pre živé organizmy.

Preto je možné roboty nasadiť v ľubovoľných oblastiach nášho života. Z hľadiska projektového riadenia sa využívajú na:

• fyzické uskutočňovanie úloh,
• riadenie, monitorovanie a kontrolovanie plnenia úloh a kvality.

Roboty môžu byť nasadené na plnenie úloh, ktoré sú nudné, špinavé a nebezpečné (tzv. DDD, Dull, Dirty, Dangerous). Alebo na úlohy, ktoré sú fyzicky náročné (stavebníctvo, strojárstvo), alebo naopak si vyžadujú extrémnu presnosť a jemnú motoriku (výroba čipov, zdravotníctvo). Môžu byť využité všade tam, kde dokážu nahradiť a najmä výrazne prekonať fyzické možnosti a obmedzenia ľudí.

A tieto úlohy môžu navyše plniť v rôznych doménach:

• zem (na povrchu a v podzemí),
• voda (na hladine a pod hladinou),
• vzduch,
• vesmír.

Na označovanie bezpilotných systémov sa využíva skratka UxS, ktorá znamená Unmanned x System, kde x je premenná označujúca konkrétnu doménu alebo prostredie, v ktorom bezpilotný systém pracuje.

Najzaužívanejšie varianty označovania bezpilotných systémov sú:

• UAS – Unmanned Aerial System (bezpilotný letecký systém, ktorý využíva letecké bezpilotné prostriedky/drony UAV Unmanned Aerial Vehicles),
• UGS – Unmanned Ground System (bezpilotný pozemný systém, ktorý využíva pozemné bezpilotné prostriedky/drony, robotické vozidlá UGV Unmanned Ground Vehicles),
• UMS – Unmanned Maritime System (bezpilotný námorný systém, ktorý využíva hladinové a podvodné bezpilotné prostriedky/drony),
• UUS – Unmanned Underwater System (bezpilotný podvodný systém, ktorý využíva podvodné bezpilotné prostriedky/drony, ako sú autonómne ponorky),
• USS – Unmanned Space System (menej bežné označenie pre kozmické bezpilotné systémy), USV – Uncrewed Space Vehicle (bezpilotná kozmická loď).

Okrem toho vznikajú aj obojživelné varianty bezpilotných prostriedkov (dronov), ktorých konštrukcia umožňuje kombináciu pohybu, napríklad:

• vo vzduchu a pod vodnou hladinou,
• vo vzduchu, v podzemní a na povrchu atď.

Tieto nové možnosti robotov v spolupráci so systémami umelej inteligencie je možné využiť na široké spektrum plnenia úloh. Napríklad:

• autonómne pozemné práce ako úprava terénu, premiestňovanie materiálu, stavebné činnosti, konštrukčné a zváračské práce,
• autonómne práce v podzemí, v kanalizácii, vzduchotechnike, komínoch, podzemných šachtách, vrtoch a geologických dutinách,
• autonómne práce vo vode a pod vodnou hladinou pri oprave a údržbe plavidiel a námorných plošín, podmorskej infraštruktúry (napr. kabeláže), pri kontrole a monitoringu hrádzí, vodných priehrad a iných vodných stavieb,
• autonómne práce zo vzduchu, ako je skenovanie interiéru a exteriérov budov, skenovanie reálneho stavu staveniska, termovízna inšpekcia objektov, kontrola a vonkajšia údržba veterných elektrární, infraštruktúry vysokého napätia, monitorovanie a mapovanie v poľnohospodárstve, lesníctve atď.

Zásadná a kľúčová je podobnosť humanoidného robota s ľudským telom. Svet okolo nás je navrhnutý pre ľudskú výšku, dve ruky a dve nohy. Robot s podobnou morfológiou (konfiguráciou tela) ako človek dokáže používať náradie, dvere, schody, výťahy a inú ľudskú infraštruktúru bez dodatočných úprav.

ZV projektoch je možné očakávať nasadenie humanoidných robotov na dve skupiny úloh:

• na fyzickú prácu,
• na asistenčnú prácu (manažérske a administratívne úlohy).

Humanoidné roboty, obdobne ako iné kategórie robotov, môžu byť využité na fyzickú prácu a široký rozsah plnených úloh. Takéto typy zvyčajne majú oproti ľuďom výrazne odolnejšiu konštrukciu, môžu mať väčšiu silu, väčšiu alebo celokruhovú rotáciu hlavy a trupu, väčšiu hybnosť končatín a iné úpravy podľa predpokladaného účelu priemyselného využitia.

Už v súčasnosti sa využívajú aj kombinované typy robotov, keď robot má spodné končatiny zakončené kolesami alebo namiesto dolných končatín má mobilnú (zvyčajne kolesovú) základňu na rýchlejší a jednoduchší pohyb na rovnom povrchu. Niektoré typy robotov využívajú štyri dolné končatiny ako zvieratá (tzv. robotické psy) a pod. Pri konštrukcii týchto kombinovaných robotov sa vždy sleduje hlavný účel, a tým je zvýšenie efektivity (fyzického) pracovného výkonu.

Druhú skupinu humanoidných robotov tvoria roboty, ktoré čo najprirodzenejšie napodobujú ľudské bytosti. Ich hlavným účelom je vytvorenie prirodzeného pocitu človeka pri spolupráci s robotom. Takéto typy humanoidných robotov sú charakteristické najmä:

• prirodzeným vzhľadom (s ľudskou tvárou a napodobením ľudského tela alebo bez ľudskej tváre s technickým dizajnom),
• interaktívnymi a sociálnymi schopnosťami spolupracovať s človekom.

Medzi rozhodujúce interaktívne a sociálne schopnosti umožňujúce komunikáciu a kooperáciu robota s človekom v reálnom čase patria:

• vnímanie človeka, rozpoznanie ľudského hlasu, tváre, gest a emócií človeka,
• prirodzená komunikácia ako reč, mimika, gestikulácia a pohyb tela robota,
• sociálne správanie, rešpektovanie osobného priestoru a ľudských spoločenských noriem,
• adaptácia ako učenie sa z interakcií a úprava správania podľa situácie,
• kooperatívne konanie – vykonávanie úloh spolu s človekom a reagovanie na situáciu v reálnom čase.

Okrem domácností, sociálnej práce a zábavného priemyslu je možné očakávať široké nasadenie humanoidných robotov aj na asistenčnú prácu a plnenie manažérskych a administratívnych úloh. Ich úlohou je prirodzené zhmotnenie softvérovej/virtuálnej AI do sveta ľudí. Preto je pre ich činnosť kľúčové spojenie so softvérovou AI a prístup k požadovaným zdrojom informácií.

V prostredí projektového riadenia z toho zároveň vyplýva, že humanoidné roboty napojené na softvérovú AI sú schopné zabezpečiť plnenie rovnakých úloh ako softvérová AI. Avšak pre človeka je prirodzenejšie komunikovať s iným človekom alebo s bytosťou, ktorá sa na človeka podobá. Preto môžu humanoidné roboty plniť tieto roly:

• AI asistent a špecialista, ktorý pomôže človeku spracovať veľké množstvo administratívne náročnej a rutinnej práce,
• AI tréner, kouč, poradca a konzultant, ktorý pomôže človeku riešiť odborné témy a zložité koncepty,
• AI priateľ, ktorý bude človeku k dispozícii aj po pracovnom čase, bude schopný viesť konverzáciu na spoločenské témy a vytvárať príjemnú atmosféru, dôveru a pocit porozumenia na upevňovanie vzťahu človek-robot,
• AI projektový manažér, ktorý v budúcnosti bude schopný viesť projektový tím a riadiť spoločne pracujúcich ľudí a roboty.

Budúcnosť projektového riadenia bude charakterizovaná hyperautomatizáciou, kde projektové tímy budú spoločne tvoriť ľudia a inteligentné stroje, čím sa dosiahne úroveň efektivity, ktorá je v súčasnosti len ťažko predstaviteľná. Projektové tímy získavajú nové „prostriedky“ na plnenie úloh (v podobe fyzických inteligentných robotov). To si však vyžaduje prispôsobenie plánovania, riadenia rizík a ľudských zručností projektového manažéra a tímu.

Plány pre spoločné nasadenie ľudí a robotov musia presne definovať rozhrania, kedy a kde budú roboty vykonávať úlohy, a zohľadňovať závislosti medzi ľudskými a robotickými aktivitami (napr. robot nemôže začať s inštaláciou, kým človek nedokončí prípravu). Plánovanie bude musieť zohľadňovať aj reálne technické možnosti a obmedzenia nasadenia robotov v neštruktúrovanom prostredí mimo pracoviska (mimo výrobnej haly, továrne, skladu...).

Riadenie rizík sa presunie od primárne ľudských a dodávateľských rizík k riadeniu komplexných technických rizík, ako sú riziká hardvérových a softvérových zlyhaní robotov (napr. zlyhanie senzora, chyba v navigácii, nedostatočná kapacita batérie). Celkom novým typom rizika bude zlyhanie komunikácie medzi človekom a robotom alebo riziká zodpovednosti za výsledok nesprávne vykonanej úlohy.

Pre projektových manažérov a členov projektových tímov z toho vyplýva nutnosť rozvíjať nové sociálne a technické spôsobilosti zamerané na interakciu človek-robot, pochopenie obojstranne výhodnej spolupráce, motiváciu ľudí na účelné a primerané využívanie softvérovej AI a robotickej AI v projektoch, vedenie a riadenie hybridných projektových tímov zložených z ľudí a strojov.

1. Strategická príprava a analýza

[ ] Definovanie cieľov: Sú jasne určené oblasti pre automatizáciu (napr. zber dát dronmi, prediktívna analýza harmonogramu)?
[ ] Analýza nákladov a prínosov (CBA): Je vyčíslená predpokladaná návratnosť investície (ROI) a úspora času?
[ ] Posúdenie technologickej zrelosti: Má organizácia potrebnú infraštruktúru (cloud, konektivita, výpočtový výkon)?

2. Výber technológií a partnerov

[ ] Výber nástrojov: Zodpovedá zvolená AI alebo robot (napr. humanoidný robot pre logistiku) špecifickým potrebám projektu?
[ ] Preverenie dodávateľov: Ponúka dodávateľ model „robotika ako služba“ (RaaS) alebo je potrebný priamy nákup (CAPEX)?
[ ] Overenie kompatibility: Budú systémy spolupracovať s existujúcim softvérom (napr. integrácia dát z dronov do BIM)?

3. Príprava tímu a kultúry

[ ] Komunikačný plán: Sú členovia tímu informovaní o tom, že technológia je nástroj na podporu, nie náhrada ich práce?
[ ] Audit zručností: Majú zamestnanci schopnosti potrebné na prácu s novými technológiami (napr. pilotovanie UAV, práca s výstupmi z AI)?
[ ] Plán školení: Je pripravený časový harmonogram vzdelávania pre operátorov a analytikov?

4. Bezpečnosť a legislatíva

[ ] Súlad s predpismi: Sú splnené legislatívne požiadavky (napr. licencie EASA pre drony, certifikácia bezpečnosti práce pre roboty)?
[ ] Etika a ochrana údajov: Je zabezpečený súlad s GDPR pri zbere vizuálnych dát alebo spracovaní osobných údajov umelou inteligenciou?
[ ] Riadenie rizík: Sú identifikované nové riziká (kybernetické útoky, technické zlyhania stroja) a pripravené zmierňujúce opatrenia?

5. Implementácia a monitoring

[ ] Pilotné testovanie: Je naplánovaná testovacia prevádzka na menšom úseku projektu?
[ ] Nastavenie metrík (KPIs): Sú určené ukazovatele, podľa ktorých sa bude vyhodnocovať úspešnosť (napr. zníženie chybovosti o 15 %)?
[ ] Spätná väzba: Je nastavený proces pre nahlasovanie podnetov od tímu na zlepšenie interakcie človek-stroj?

Použitá literatúra:

Encyclopaedia Britannica – Bot (internet). https://www.britannica.com/technology/bot-internet

International Organization for Standardization (ISO 8373:2021) – Robots and robotic devices. https://www.iso.org/standard/75539.html

Federal Aviation Administration (FAA) – Unmanned Aircraft Systems. https://www.faa.gov/uas

Encyclopaedia Britannica – Android (robot). https://www.britannica.com/technology/android-robot

EXOSKELETON. In: Encyclopedia Britannica [online]. Chicago: Britannica, 2024 [cit. 2026-02-08]. Dostupné na: https://www.britannica.com/science/exoskeleton-anatomy

BONGIORNO, D. J. et al. Supernumerary Robotic Limbs: State of the Art and Future Perspectives. In: Frontiers in Robotics and AI [online]. 2022 [cit. 2026-02-08]. Dostupné na: https://www.frontiersin.org/articles/10.3389/frobt.2022.846562

WHAT IS BIM. In: Autodesk [online]. 2024 [cit. 2026-02-08]. Dostupné na: https://www.autodesk.com/solutions/bim